...pokračovanie...
A tam kde sa niečo skončí, začína niečo nové.
Pôvodne som si myslela, že už škrečky chovať nebudem a ani s potkanmi to istý čas nevyzeralo ružovo. To tak ale býva, keď človek nevie čo ho čaká.
No a risk môže byť niekedy zisk a inokedy nie. Napriek tomu, že som sa bála čo vôbec bude, tak som si ešte predtým ako mi umrela posledná škrečuľka Nancy priniesla mláďatko škrečka sýrskeho.
Bola to náhoda, či osud? Ťažko povedať, jedného dňa som išla pozrieť kamarátku, ktorá pracuje v zverimexe a vravela, že majú pekných škrečkov. Veď aj ona si jedného z nich vzala, no ja som bola presvedčená, že sa ani na nich pozrieť nepôjdem. Lenže priniesli malé morčiatka a škrečky sú hneď oproti, tak mi to nakoniec nedalo. No a to bola láska na prvý pohľad, 2 dove sýrske škrečuľky, želvovinové a páskované. Domov som si ale nič nepriniesla, keďže škrečky som už neplánovala. A potom mi to nedalo a na druhý deň som sa tam vrátila s tým, že ak tam jedna z nich ešte bude, tak si ju kúpim. A ona tam bola, moja malá Trixie. A vyrástla z nej teda riadna krásavica, ktorá už stihla odchovať 10 nádherných mláďatiek.
Ariel, Afrodita a Alex, ako už tušíte sú jej detičky, ktoré u mňa nakoniec ostali. Najskôr som si chcela nechať jednu samičku, alebo samčeka. Keď sa narodili, tak som si vybrala dvoch a nakoniec som ich zadala takmer všetkých. No čo čert nechcel, ono to zase vôbec nevyšlo. Ariel som sa nevedela vzdať, Afrodita mala ísť do chovu a doprava bola príliš komplikovaná a dve mláďatká sa mi vrátili. Alex a Alika, no Alika našťastie ešte v ten deň poputovala do iného domova. A tak mám opäť viac škrečkov ako som chcela :D. Momentálne sú štyria :). Už mám aj oficiálnu chovateľskú stanicu škrečkov :), aj keď s chovom sýrskych škrečkov som už nateraz skončila. A hádam počet sa už tiež nebude zvyšovať, ale tak človek nikdy nevie :D.
Potom čo odišiel Eužen a Frapík do nebíčka, tak som bola pár mesiacov bez potkanov. Bohužiaľ neboli vhodné podmienky kvôli bývaniu. Teraz už našťastie sú a tak mi už istý čas robí spoločnosť Snoopy, môj americký modrý dumbáčik a pred pár dňami k nemu pribudol Lucky, ruský modrý štandardík. A o krátky čas pribudnú ďalší dvaja :).
Tak to u mňa momentálne vyzerá a ktovie pri akom počte zase skončím :D.
© Jesie 3.4.2011